CB - PMR radiostanice a vysílání

Článek napsal Indián Senica a shrnuje počínání jejich expedice pri CB poľnom dni 2016

Od zimy ďaleko, polný deň za dverami ideme nato... Výber kóty bol jednoznačný, všetko v okolí obsadené, ideme na kopanice Žalostiná. No ešte že som to nezadával na stránky SCBR čoskoro sa uvoľnil Inovec. Po dobrej mrazivej zimnej skúsenosti ( https://www.cbpmr.cz/cb-zimny-zavod---mraz--zima--tma-a-plny-eter-95.html ) som neváhal opätovne sa tam vrátiť.

Nastal čas, deň s veľkým D - CB poľný deň (13.8. 2016), elektronika, náradie zbalené a skúšobné expedičné vozítko naložené. Vyrážam s miernym meškaním pre druhého operátora (Kros Hlboké). Nakladáme stožiarové tyče batériu, po ceste stojíme ešte v Jablonici kde nás čakalo anténne vybavenie a frčíme. Cesta v pohode do 1,5 h sme na mieste. Vybaľujeme, a ideme otestovať expedičné vozítko.

Pri chate pod Inovcom bolo rušno, ľudia na nás pozerali všelijako keď videli ako nakladáme všelijaké haky-bajky do kočíka z 90-tich rokov. Boli zvedavci čo sa odvážili aj prihovoriť. OK, naložené, kočík akoby vyrobený na tento účel, môžeme štartovať na vrchol.

Prvé stovky metrov do mierneho kopca, pre jedného čo tlačil to bolo dosť náročné. Stojíme a riešime náhon 4x4 (jeden tlačí, druhý ťahá) Ide to oveľa ľahšie...

Cesta vcelku príjemná mierne náročná stým čo všetko vlečieme hore. Najhoršie nás čakalo asi 500m pred cieľom. Konečný stupák dal riadne zabrať, vypotili sme všetko pivo čo sme po ceste vypili. Hurá sme tam a šťastný, že sme techniku nemuseli niesť na hrboch.

Troška odbočím od témy. Riešili sme ako to všetko vyniesť hore, od chaty je to cca 3km na vrchol. Kros zavtipkoval, že zober kočík (vie, že chodím cez víkendy kočíkovať) v tom ma to koplo, že to nie je v podstate vôbec zlí nápad. Vyhrabal som starý kočík a už sme sa mohli realizovať.

Po krátkom odpočinku a zhodnotení situácie, zmohnutý výstupom lenivo začíname nosiť veci na výhľadňu. Dopol hodiny sme sa pozbierali a už sa stavalo ala tuty... Dával som pozor aby sme anténu umiestnili medzi mikrovlnkamy tak aby sme neboli v smere ich vyžarovania.

Kábel dočiahol až dolu do operátorského stanovišťa, čo som si nebol istý či dočiahne tak ma to potešilo.

S oneskorením sme začali vysielať o 19.hodine. Rušenie za 9s, hovorím si, že je to ok, sme vysoko a čas je ešte skorí. Medzi 20. a 21. hodinou rušenie opadlo na 7-8s po celom pásme. Začalo mi to byť podozrivé a už som pátral po kolegoch na kopcoch aké majú rušenie oni. Začínalo to byť jasné, rušenie nám spôsobuje mikrovlnka. Hľadal som ešte Milana Senica, ten bol potencionálne kúsok a skoro vrovnakej nadmorskej výške. Po zistení, že na Javorine nemá takmer žiadne rušenie sme neváhali a anténu z výhľadne skladali dolu. Dali sme ju na 6m tyčový stožiar a upevnili o trubku s turistickým značení. Zo zatajeným dychom zapínam rádiostanicu a hľa! Čistý šum, bez rušenia, pásmo sa akoby otvorilo a my sme doháňali to čo sme zameškali.

Nevhodným umiestnením antény a dlhým váhaním či je rušenie spôsobené vysielačom alebo nie sme stratili cenný čas a ešte cennejšie spojenia. Tak! Poučenie do budúcna. I cez to všetko sme spokojný s naším trošku nešťastným výkonom.

Ďakujem všetkým za spojenia, hojnú súťažiacu účasť a samozrejme aj organizátorovi, kvôli ktorému sme mali možnosť zase obsadiť Inovec. Jubilejný 20. ročník stál zato! 73!

Tisková verze článku